Raynoldovi synovia dali postaviť na brale nad cestnou križovatkou pri ondavskom brode kamenný hrad, aby kontroloval a chránil obchodné cesty do Poľska a na východ k Humennému. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1316 a do roku 1523 patril Rozgoňovcom z Rozhanoviec.

Raynold sa pokladal za predka a zakladateľa rodu Rozgoovcov a jeho majetky spravoval z hradu Čičava kastelán. Zrúcaniny Čičavy vidno na hrade neďaleko obce Sedliská a mestskej časti Podčičava.

Vzor z Kutnej Hory

Hrad mal pôvodne nepravidelný tvar prispôsobený terénu brala. Uzatváral ho kamenný múr s obrannou vežou na vybiehajúcej ostrej hrane hradu, odkiaľ je dobrá viditeľnosť do celého údolia. Toto riešenie odpozoroval Raynoldov syn v Kutnej Hore v r. 1304. Z nárožnej časti zrázu k Ondave stál palác a v severnej časti bolo nádvorie s cisternou na vodu. Koncom 14. storočia na miernejšom svahu bolo postavené nádvorie s čelnou baštou, aby sa posilnili predsunuté priekopy a násypy, po ktorých sa dodnes zachovali viditeľné stopy.

Páni z Rozhanoviec mali v Uhorsku významné postavenie a patrili im mnohé hrady a panstvá. Zastávali významné postavenie v stoličnej a centrálnej správe Uhorska.

Koncom 15. storočia do okolia Stropkova vtrhli poľské vojská a pri obliehaní územia spôsobovali veľké škody na majetkoch Rozgoňovcov. Práve to ich donútilo hrad prebudovať. V tom čase pribudla na ňom mohutná bašta talianskeho typu a kruhovú baštu mal aj vchod do hradu.

Manželka nededila

Osobnosťou spojenou s hradom Čičava a rodom bol Štefan Bozgoň, ktorý nezanechal žiadneho potomka. Po jeho smrti v roku 1523 hrad a celé panstvo získal jeho zať a manžel dcéry Kataríny Andrej Bátory, ktorý bol szatmárskym županom a belehradským bánom. Nespokojnosť s dedičstvom prejavila manželka nebohého, ale jej protesty vyšli naprázdno. Od r. 1523 do r. 1610 patril Bátoryovcom.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po smrti kráľa Ľudovíta II. nastal spor o uhorskú korunu medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským. Andrej Bátory bol na strane Ferdinanda. Zápoľský a jeho stúpenci nahovárali kastelána Čičavy Petra k zrade, ale ten odmietol a preto dal Zápoľský v r. 1527 pokyn hrad vypáliť.

Bátoryovský rod vymrel v prvej polovici 17. stor. a hrad Čičava so zemianstvom získal pravnuk Juraja Bároryho Žigmund Druget, ktorý bol posledným mužským potomkom spomínaného rodu a vtedy mal funkciu župana Zemplínskej stolice. Drugetovci boli prívržencami kráľa a mali silný vplyv v Uhorsku a cisár Leopold ho vymenoval za kráľovského komorníka. V povstaní kurucov, ktoré viedol I. Tököly dal Žigmunda Drugeta zatknúť a popraviť v Košiciach v r. 1684 za to, že poskytol pomoc poľskému kráľovi Jánovi Sobieskemu, keď sa vracal z bojov proti Turkom pri Viedni v roku 1683. Aj vtedy hrad vyhorel a prešiel do vlastníctva dvoch dcér Žigmunda Drugeta a jeho sestry.

Hrad nariadili zbúrať

Hrad Čičava zohral významnú úlohu aj v povstaní Františka II. Rákociho, kedy sa stal pevnosťou kurucov. Tí ho dali opevniť pre ochranu a ochranu ondavskej doliny pred cisárskymi vojskami. Po potlačení povstania ho cisársky generál Laucken nariadil zbúrať. Bol to aj koniec Ćičavskeho panstva a odvtedy dôležitejšiu úlohu v tomto prostredí začal zohrávať Vranov.

Dodnes sa zachovala spomienka na Čičvavsku hradnú knihu klamstiev a lží, do ktorej sa zaznamenávali najnemožnejšie výmysly klamstiev vtedajších pomerov aj s menami osobností, ktoré ich vymýšľali. Na spomienku tejto zvláštnej tradície nadväzujú terajší nadšenci a vymýšľajú nové klamstvá zo súčasnosti.

Viaže sa k nemu aj povesť o peknej dcéra hradného pána, ktorej k bohatstvu chýbal súci ženích. Istý Komata ju požiadal o ruku a kontese sa zapáčil. Komata viac zaujímalo jej bohatstvo, preto ho hradný pán z hradu vyhnal. Komata na odplatu uniesol svoju vyvolenú do hlbokých lesov, aby získal výkupné. Hradná pani od žiaľu zomrela, hradný pán s drábmi chytili Komatu a prikovali ho k skale.