Nad Montrealom hviezdy, nad Moskvou slnko

Sportnet|6. aug 2008 o 00:00

O zlato sa zaslúžili Tkáč, Panáček, Zaremba a futbalisti Azda najväčšou senzáciou montrealských Hier v roku 1976 bola skutočnosť, že USA, ktorým v

O zlato sa zaslúžili Tkáč, Panáček, Zaremba a futbalisti

Azda najväčšou senzáciou montrealských Hier v roku 1976 bola skutočnosť, že USA, ktorým v neoficiálnom hodnotení patril vždy prvý alebo druhý stupienok, v susednej Kanade zažili ďalšie sklamanie. Tromfla ich NDR, ktorá vytlačila Američanov z vedúcej dvojice a sama sa usadila na druhom mieste. I keď OH dýchali všelijakou novotou, organizátori si po tragických udalostiach v Mníchove uvedomili, že bezpečnosť športovcov a vôbec všetkých účastníkov je prvoradá. Preto 6 106 pretekárov strážilo 16-tisíc policajtov. Našťastie, boli to napokon pokojné Hry, ale naši zostali v tieni posledných olympiád.

KOŠICE. Čs. reprezentanti sa vrátili z Montrealu domov s ôsmimi medailami, z ktorých boli iba dve zlaté. Zhodou okolností ich vybojovala naša dvojica v jeden deň. Na strelnici v L´Acadii zvíťazil v rozstrele Josef Panáček v streľbe na skeet, keď bol zo 68 súťažiacich zo 40 krajín najúspešnejší, ale k víťazstvu si pomohol predovšetkým utvorením olympijského rekordu. Iba niekoľko minút predtým preberal na krásnom modernom velodrome Anton Tkáč prvú z dvoch zlatých pre čs. farby. Jeho súperom bol skúsený niekoľkonásobný olympijský víťaz Daniel Morelon. V prvej finálovej jazde sa Francúz pokúsil o dlhý špurt, ale Tkáč bol rýchlejší. V druhej začal naopak špurtovať náš reprezentant, ale asi 100 m pred cieľom Morelon využil svoje skúsenosti k víťazstvu. O všetkom teda rozhodovala tretia jazda. Tkáč si asi pred ňou uvedomil, že práve na tejto dráhe z kamerunského dreva pred dvoma rokmi získal prvý titul majstra sveta a bojoval zo všetkých síl. Morelon nestačil jeho zdrvujúcemu náporu a už 20 metrov pred cieľom rezignoval.

Deväť svetových rekordov

Utvorili ich atléti, z ktorých najviac upútali Fín Viren na dlhé trate 5000 a 10 000 m, Kubánec Juantorena na 400 a 800 m, Kazankinová (ZSSR) na 800 a 1500 m, ale i Poľka Szewinská, ktorá vyhrala beh na 400 m vo svetovom rekorde časom 49,29 s. Čs. žatva bola tentoraz skromná, veď do medailovej spoločnosti sa zaradila iba guliarka Helena Fibingerová, ktorá si vybojovala bronz pozoruhodným vrhom 20,67 m, keď zanechala za sebou tri reprezentantky NDR! Do spoločnosti bronzových sa zapísali ešte veslárska dvojica s kormidelníkom (bratia Oldřich a Pavel Svojanovskovci Vebr), párová veslárska štvorka (Hellebrand, Vochoska, Pecka, Lacina) a moderný päťbojár Bártů, dve strieborné Mácha v gréckorímskom zápase do 74 kg a družstvo moderných päťbojárov (Bártů, Starnovský, Adam), čo bol z nášho pohľadu najnečakanejší úspech. Blízko k olympijskému bronzu mali čs. basketbalistky, ktoré si v premiérovom turnaji pod košmi počínali veľmi nádejne. Prehra s Bulharskom 66:67 ich však pripravila o bronz, ale štvrtá priečka nebola tiež na zahodenie. Prišiel večer 1. septembra. Po záverečnom prejave predsedu MOV lorda Killanina sa na veľkej televíznej obrazovke objavili zábery z hlavného mesta ZSSR. Nad Montrealom svietili hviezdy, nad dejiskom olympiády 1980 Moskvou práve vychádzalo slnko.

Vrenie pred XXII. OH

Na prelome rokov 1979-1980 po vpáde vojsk ZSSR do Afganistanu Američania rozpútali svetovú kampaň proti účasti športovcov na OH v Moskve. Exekutíva MOV sa na zasadnutí v Lausanne však jednoznačne vyjadrila za Moskvu. Napriek tomu USA svoju účasť odriekli, rovnako ako Kanada, NSR a ďalšie krajiny, ale s výnimkou tohto tria niektorí športovci prišli na Hry individuálne. ČSSR, ako príkladná socialistická krajina, nominovala na olympiádu 211 športovcov 163 mužov a 48 žien. Početnejšie výpravy mali iba Kuba, Maďarsko, NDR, Rumunsko, Veľká Británia, Poľsko, Bulharsko a pochopiteľne domáci ZSSR. Naši na olympiáde ešte takéto bohaté zastúpenie nemali, ale napriek tomu sa vrátili domov len s dvoma zlatými, tromi striebornými a deviatimi bronzovými medailami. Iba posledná sada kovov zodpovedala asi tomu, čo priaznivci športu doma očakávali. Prvú zlatú nám vybojoval vzpierač Oto Zaremba v kategórii do 100 kg, čím sa stal v histórii tretím čs. reprezentantom, ktorý nastúpil na najvyšší stupeň určený pre víťaza. Aj ďalší naši muži s činkami nám urobili radosť, z nich druhú najväčšiu bronzový Dušan Poliačik v hmotnosti do 82,5 kg. Za očakávaním zaostali trochu naši atléti. Výnimkou boli iba diskár Imrich Bugár, ktorý životným výkonom 66,38 m sa stal strieborný, rovnako ako Jarmila Kratochvílová, ktorej čas 49,46 bol súčasne tretí najlepší na svete.

Zažiarili neznáme

Azda najviac prekvapili pozemné hokejistky. Cestovali ako neznámy kolektív, dokonca po neúspešnej kvalifikácii ich rozpustili, ale potom po dodatočnej pozvánke sa dokonale zviditeľnili, lebo doplnili našu striebornú zbierku. Vo chvíli, keď sa zdalo, že čs. výprava bude mať iba jednu zlatú, futbalisti vyhrali vo finále nad NDR 1:0 gólom J. Svobodu. Havránkov tím tvorili i rodák zo Spišského Hrušova obranca František Kunzo, ktorý neskôr hral za Lokomotívu Košice, kde bol niekoľko rokov veľkou oporou brankár Stanislav Seman. A nielen tam, lebo chytal aj za ČSSR. Na olympijskom turnaji v Moskve dostal iba jeden gól, a aj to len vlastný. Dodajme, že lekárom futbalovej výpravy bol MUDr. Ján Michalko. Hodno ešte pripomenúť, že o ostatných osem bronzových medailí sa zaslúžili džudista Kocman, v zápasení voľnoštýliari Karabin v hmotnosti do 74 kg a Strnisko do 100 kg, v dráhovej cyklistike družstvo stíhačov (Černý, Penc, Pokorný, Sláma) na 4000 m, veslársky dvojskif Pecka, Vochoska, v boxe do 71 kg Franek, družstvo v cestnej cyklistike v zložení Klasa, Konečný, Kostadinov, Škoda a gymnasta Tabák na kruhoch. Ako sa dalo očakávať, suverénnym víťazom na domácej pôde sa stal ZSSR, ktorý získal 195 medailí (80 69 46) pred NDR 126 (47 37 42), zatiaľ čo z ostatných 33 krajín, čo mali svojho reprezentanta na stupňoch víťazov, nebolo už ani jednej, ktorá by sa mohla pochváliť desiatimi zlatými.

O štyri roky sa svet stretol v Los Angeles, ale tentoraz bez športovej veľmoci ZSSR a na jeho výzvu bojkotovať Hry ho podporil i socialistický tábor, ktorý tým degradoval svoje vyhlásenia o myšlienke olympizmu. A naša tlač na príkaz straníckych orgánov poslušne mlčala. Z OH sa na verejnosť dostalo veľmi málo, dobre však, že aspoň po roku 1984 všetci chytili rozum do hrsti.

* * *

ZAUJALO NÁS

Košickí brankári

Na olympijskom futbalovom turnaji štartovali čs. reprezentanti trikrát. Zaujímavé je, že každý výber mal brankára z Košíc. V roku 1964 v Tokiu to bol Anton Švajlen, v roku 1968 v Mexiku Július Holeš a v osemdesiatom Stanislav Seman. Na OH v Sydney o dve desaťročia neskôr sa v bráne Slovenska objavili bývalí brankári 1. FC Košice Kamil Čontofalský a Martin Lipčák. Dodajme, že zásluhu na futbalovom raste tejto dvojice mal zlatý Seman. A ak sme už pri gólmanoch, nie je bez povšimnutia ani skutočnosť, že v hádzanárskej bráne stál košický rodák Ľubomír Švajlen, ktorý úspešne kráčal v šľapajach otca, ale na inom poli.

Spitz otváral oči

Držiteľ siedmich zlatých plaveckých medailí z mníchovských Hier Američan Mark Spitz prišiel do Montrealu už len v úlohe televízneho komentátora. Trochu smutne sledoval, ako čas jeho svetového rekordu na 200 m voľný spôsob nestačí na postup do finále a svetový rekord na 200 m motýlik by stačil len na 5. miesto. Jedinou útechou mu mohlo byť, že jeho čas na 100 m motýlik bol jediný olympijský rekord, ktorý zostal neprekonaný. Olympijské rekordy prekonali plavci osemdesiatkrát, svetové tridsaťkrát. Nuž, nik sa nemôže čudovať, že Spitz v novej role len otváral oči. Jednoducho, za štyri roky nastali aj v bazénoch prevratné revolučné zmeny.

* * *

DEJISKÁ HIER

XXI. Montreal (17. 7. 1. 8. 1976)

Starosta olympijského mesta: Jean Drapeau

Predseda organizačného výboru: Roger Rousseau

Hry otvorila: kráľovná Alžbeta

Olympijský oheň zapálili: Sandra Hendersonová gymnastka a Stephen Prefontaine atlét

Sľub pretekárov zložil: Pierre St. Jean vzpierač

Sľub rozhodcov zložil: Maurice Forget

Počet zaradených športov: 22, z toho muži 22, ženy 10

Počet disciplín: 198 muži 149, ženy 49

Počet zúčastnených krajín: 92 z 5 kontinentov

Počet štartujúcich: 6106, z toho 4862 mužov a 1244 žien

XXII. Moskva (19. 7. 3. 8. 1980)

Starosta olympijského mesta: Vladimír F. Promyslov

Predseda organizačného výboru: Ignatij Novikov

Hry otvoril: generálny tajomník ÚV KSSS a predseda najvyššieho sovietu ZSST Leonid Iljič Brežnev

Olympijský oheň zapálil: Sergej Belov basketbalista

Sľub pretekárov zložil: Nikolaj Andrianov gymnasta

Sľub rozhodcov zložil: Alexander Medveď

Počet zaradených športov: 22, z toho muži 22, ženy 11

Počet disciplín: 203, z toho muži 153, ženy 50

Počet zúčastnených krajín: 81 z piatich kontinentov

Počet štartujúcich: 5333, z toho 4200 mužov, 1133 žien

XXIII. Los Angeles (28. 7. 12. 8. 1984)

Na revanš Hry bojkotoval ZSSR a na jeho návrh necestoval do USA ani socialistický tábor.

* * *

SLOVÁCI NA OH

Montreal 1976

Jozefina Čerchlanová (atletika)

Dušan Moravčík (atletika)

Mária Mračnová-Faithová (atletika)

Jozef Plachý (atletika)

Eva Šuranová-Kucmanová (atletika)

Gustáv Hraška (basketbal)

Ľudmila Chmelíková-Pečová (basketbal)

Ľudmila Králiková-Gajdošová (basketbal)

Stanislav Kropilák (basketbal)

Božena Miklošovičová-Štrbáková (basketbal)

Yveta Paulovičová-Poláková (basketbal)

Justín Sedlák (basketbal)

Anton Tkáč (cyklistika)

Jozef Dobrotka (hádzaná)

Štefan Katušák (hádzaná)

Ján Packa (hádzaná)

Jaroslav Papiernik (hádzaná)

Ľubor Štark (kanoistika)

Miroslav Roľko (plávanie)

Katarina Lokšová-Ráczová (šerm)

Ingrid Holkovičová-Potisková (športová gymnastika)

Ivan Némethy (športová streľba)

Mária Bartáková (veslovanie)

Štefan Pipa volejbal)

Dušan Drška (vzpieranie)

Ondrej Hekel (vzpieranie)

Ján Nagy (vzpieranie)

Dan Karabin (zápasenie)

Moskva 1980

Juraj Benčík (atletika)

Pavol Blažek (atletika)

Imrich Bugár (atletika)

Július Ivan (atletika)

Dušan Malovec (atletika)

Dušan Moravčík (atletika)

Jozef Plachý (atletika)

Pavol Bojanovský (basketbal)

Jozef Pribilinec (atletika)

Gustáv Hraška (basketbal)

Stanislav Kropilák (basketbal)

Peter Rajniak (basketbal)

Ján Franek (box)

Miroslav Pavlov (box)

Anton Tkáč (cyklistika)

František Kunzo (futbal)

Stanislav Seman (futbal)

Mária Beňová-Topercerová (hádzaná)

Elena Boledovičová-Dugovská (hádzaná)

Helena Brezányová-Gašparíková (hádzaná)

Mária Končeková (hádzaná)

Jana Kuťková-Kovalovská (hádzaná)

Katarína Lamrichová-Janušková

Jolana Némethová-Doményová (hádzaná)

Viola Pavlasová-Gabunová (hádzaná)

Priska Poláčeková (hádzaná)

Felix Masár (kanoistika)

Jana Polakovičová-Bobková (kanoistika)

Helena Vašáková-Vassová (kanoistika)

Miroslav Roľko (plávanie)

Daniela Trandžíková-Nováková (hádzana)

Iveta Hritzová-Šránkvá (pozemný hokej)

Viera Jakabová-Podhányová (pozemný hokej)

Alena Majzlíková.Kyselicová (pozemný hokej)

Ivan Némethy (športová streľba)

Katarína Lokšová-Ráczová (šerrm)

Rudolf Babjak (športová gymnastika)

Jozef Konečný (športová gymnastika)

Jana Labáková-Valachová (športová gymnastika)

Eva Marečková-Nyklová športová gymnastika)

Katarína Šarišská (športová gymnastika)

Ján Cifra (volejba)

Igor Prieložný (volejbal)

Ján Repák (volejbal)

Vladimír Sirvoň (volejbal)

Dušan Drška (vzpieranie)

Dušan Poliačik (vzpieranie)

Dan Karabin (zápasenie)

Július Strnisko (zápasenie)

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Nad Montrealom hviezdy, nad Moskvou slnko