priblížime situáciu, aká bola na východnom Slovensku krátko po 28. októbri 1918. Po vyhlásení samostatnosti Česko - Slovenska vládna moc v českých zemiach prišla bez väčších prekážok do rúk českých národných orgánov.
Na Slovensku bola politická situácia oveľa zložitejšia. V Uhorsku starý reakčný režim padol a demokratická revolúcia viedla k vzniku vlády M. Károlyho. Táto - pokiaľ išlo o ďalší osud Slovenska - zaujala stanovisko jeho udržania v rámci novej Maďarskej republiky.
Prešovské udalosti
V tomto úsilí uskutočnila rad aktívnych politických, vojenských, administratívnych a diplomatických rozhodnutí. Naproti tomu Slovenská národná rada nezávisle od udalostí v Prahe prijala Deklaráciu slovenského národa 30. októbra 1918, ktorou sa prihlásila k rodiacemu sa československému štátu. V Ohlase SNR vyzývala k zakladaniu slovenských národných rád, k utváraniu národných gárd, k udržaniu bezpečnosti a k zotrvaniu úradov na svojom mieste a k plneniu rozkazov SNR. Ohlas odmietol pohyby proti celistvosti a slobode slovenského národa. Po páde uhorského režimu prebehla na celom Slovensku vlna živelnej ľudovej revolúcie, ktorá bola namierená proti bezprostredným nositeľom starej utlačovateľskej moci notárom, žandárom, krčmárom a obchodníkom, ale nie proti Maďarom ako etnickej menšine. Budapeštianska vláda prijala potom neprimerané opatrenia, ako to ukázali prešovské udalosti: Po vyhlásení veliteľa miestnej vojenskej posádky, že je koniec vojny a vojaci môžu ísť domov, ale bez zabezpečenia vojenskej poriadkovej služby, došlo v noci k rabovaniu krčiem a obchodov. Na druhý deň bolo vyhlásené štatárium, ktoré odsúdilo 41 vojakov a 2 civilov na trest smrti, ktorý bol aj vykonaný v Prešove. Táto hrozivá odveta nemá páru v celej monarchii! Maďarské vojenské gardy i neskôr používali streľbu do občanov na zastrašenie obyvateľstva napr. v Parchovanoch.
Károlyho vláda v snahe udržať Slovensko pod svojou vojenskou a administratívnou mocou zmobilizovala dva ročníky vojska, obnovila žandársku službu a všemožne podporovala zakladanie Maďarských národných rád a ozbrojených národných gárd. Pomocou nich mocensky aj politicky obnovila a nastolila moc na východnom Slovensku. Pod ich presilou miestne slovenské národné rady a niektoré národné gardy boli vo svojej činnosti izolované a nakoniec aj umlčané. Budapeštianska vláda po utvorení ministerstva pre národnosti pod vedením O. Jásziho podniká aj propagandistickú ofenzívu, sľubujúc nemaďarským národom a národnostiam prebudovanie starého Uhorska na vytvorenie východného Švajčiarska. "Za tým cieľom šírila aj falošné zastrašovanie ľudu zo spolupráce s Čechmi, ktorí vraj povedú k samostatnému ohrozeniu existencie slovenského národa. Budapeštianska vláda vysielala na Slovensko agitátorov a komisárov s právomocami, aby získali slovenský ľud pre myšlienku zotrvania v Uhorsku.
Samostatná Spišská republika
Pomalý postup československého vojska pri obsadzovaní a oslobodzovaní Slovenska umožnil budapeštianskej vláde upevňovať jej vládnu moc a vplyv na východnom Slovensku s nadväznosťou na politickú izoláciu tohto regiónu zo začiatku 20. stor. Pod vplyvom týchto skutočnosti sa tu vytvorila špecifická politická situácia, zobrazujúca existenciu niekoľkých zastupiteľských národných orgánov na etnickom základe. S predstihom a pod ochranou maďarskej vlády sa tu vytvorili miestne maďarské národné rady, na výzvu SNR sa organizovali slovenské národné rady a gardy. Na Spiši vznikla Nemecká rada s orientáciou na Budapešť a v Starej Ľubovni Ruská národná rada, spočiatku na Ukrajinskú, ale neskôr na československú orientáciu. Osobitnú deštruktívnu úlohu zohrávala tzv. Východoslovenská rada, pôsobiaca v duchu predošlých snáh a cieľov, vytvoriť z východných Slovákov osobitné etnikum Slovjakov a zotrvanie v maďarskom štáte. Je veľmi príznačné aké argumenty používali maďarské národné rady, aby východné Slovensko zotrvalo v rámci Maďarska. Tak napríklad prešovské maďarské orgány sa obracali na vládu s požiadavkou, aby mesto naďalej bolo pod maďarskou správou, lebo vraj všetko, čo je v meste z hľadiska hospodárskeho, politického, školského a kultúrneho je v rukách tunajších Maďarov a Slováci sú tu len sluhovia, robotníci, ktorým nemožno odovzdať vládu do rúk. V podobnom duchu vyzneli aj hlasy spišských Nemcov, ktorí rázne odmietli československú vládu i štát a vo svojom odpore na osobitnom zhromaždení vyhlásili aj Samostatnú Spišskú republiku (Selbständige Zipser republik). V liste predstaviteľ Nemeckej rady to zdôvodňoval tým, že všetko, čo je na Spiši, je nemeckým dielom, že tunajšia inteligencia je bez výnimky nemeckého a maďarského pôvodu a že Slováci sú tu len prisťahovalci, zväčša sluhovia a nádenníci, v menšej miere roľníci a z malej časti remeselníci. Možno povedať, že toto konštatovanie reálne odkrylo národný, politický a kultúrny útlak východoslovenského ľudu a čo je v ňom tragické, bola to pravdivá charakteristika.
Reakcia východoslovenského ľudu
Ako reagoval ľud na východnom Slovensku na vznik ČSR, na politiku Karolyho vlády?
Dával najavo svoje národné presvedčenie v listoch adresovaných SNR, v ktorých žiadal o pomoc, informácie, vysielanie vodcov, agitátorov a novín, aby sa mohol politicky lepšie orientovať. Osobitne sa v nich zdôrazňovalo vyhlásenie, že podporujú činnosť SNR a vyhlásenie ČSR netrpezlivo očakáva aby československé vojsko čím skôr oslobodilo ich región pred vyčíňaním maďarských gárd a vojska. K organizovanejšiemu a otvorenému vystúpeniu ľudu došlo v Solivare pri Prešove, kde miestna organizácia SNR, ktorá vystúpila proti účinkovaniu Vsl. rady a jej popredného predstaviteľa. Napriek protestom táto rada v Košiciach 11. 12. 1918 vyhlásila tzv. Slovenskú ľudovú republiku. V skutočnosti to bola politická fraška. Reakciou na to bolo z iniciatívy Liptovského výboru SNR zvolané ľudové zhromaždenie do Liptovského Mikuláša za účasti okolo 100 člennej delegácie z východu. Na zhromaždení bolo asi 15 000 osôb. Prijatá rezolúcia zdôrazňovala jednotu slovenského národa.
Solivarská SNR
Na zhromaždenie reagovala aj Solivarská SNR ľudového zvolaním ľudového zhromaždenia v Solivare 15. 12. 1918, ktorého sa zúčastnilo podľa dobových správ okolo tisíc osôb s účasťou delegácie z Liptova a susedných stolíc. Ľud posmelený vojenským obsadzovaním Slovenska čoraz rozhodnejšie a aktívne vystupoval proti dezintegračným snahám a maďarským orgánom usilujúcim sa o podporu ľudu pre zotrvanie Slovenska v Maďarsku. Príkladom toho bolo aj zhromaždenie v Humennom, na ktorom ľud prekričal rečníkov a zmaril prijatie takej rezolúcie. V Snine začiatkom novembra došlo k pokusu o vyhlásenie ČSR. Postup čsl. vojska za účasti talianskych legionárov a jednotky Pluku slovenskej slobody také zásahy prekazil. Koncom decembra došlo k obsadeniu Prešova a 29. decembra Košíc a začiatkom januára 1919 sa východné Slovensko dostalo pod vojenskú a administratívnu správu ČSR.
Zánik monarchie a rozpad Uhorska bol výsledkom prirodzeného historického procesu viacerých činiteľov - vnútorných aj zahranično-politických. V nich nemalú úlohu zohrali moderné idey, hlásajúce myšlienky demokratických slobôd i politickej a štátnej samostatnosti. Československá republika napriek dočasnému zániku (1938 - 1945) napokon otvorila cestu i k slovenskej štátnosti. V tom je aj jej veľký historický význam.
Autor: LADISLAV TAJTÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
