pripomína: "V tomto dome sa 15. októbra 1813 narodil zakladateľ maďarskej histórie umenia Dr. Imre Henszlmann."
Pamätná tabuľa je na prvom poschodí domu, ktorý bol postavený v prvej polovici štrnásteho storočia a preto takto ukrytá pred zrakmi okoloidúcich, nevyvolávala ich otázky a teda ani odpovede na ne: "Kto bol Henszlmann? Aký je jeho prínos?"
Rodný dom oproti Dómu sv. Alžbety
Dom, v ktorom sa J. Henszlmann narodil v roku 1813, dodnes stojí proti Dómu sv. Alžbety na rohu Hlavnej a Alžbetinej a jeho otec, známy obchodník so železom a zmiešaným tovarom ho kúpil od rodiny Szirmayovej. Dom má v tympanóne na jednom z okien znak s dvoma prekríženými kladivami - pravdepodobne ho tam pri prestavbe budovy umiestnili preto, aby charakterizoval obchodnú činnosť Henzlmannovej rodiny - železiarstvo. Tento obchod bol jedným z najstarších v Košiciach. V súčasnosti je v ňom predajňa obuvi. Zrejme prostredie, v ktorom vyrastal od detstva, blízkosť katedrály, každodenný pohľad na ňu a pohyb v jej blízkosti v ňom vyvolávali otázky, na ktoré v budúcnosti sám hľadal odpovede štúdiou, bádaním, poznávaním a porovnávaním.
Mal byť lekárom
Predkovia rodiny Henszlmannovcov pochádzali z Würtemburgu a do Uhorska prišli začiatkom šestnásteho storočia. Usadili sa v Bardejove, tam sa narodil v roku 1770 otec historika umenia, tiež Imrich (Imre) a táto vetva prišla do Košíc. Mladý Imrich (Imre) sa vzdelával na základnej a čiastočne strednej škole v Košiciach, potom na prešovskom lýceu, kde sa naučil po maďarsky. Mal byť lekárom a na toto povolanie sa pripravoval v Budapešti, vo Viedni i v Taliansku.
Po dokončení štúdia medicíny sa venoval ďalšiemu štúdiu - štúdiu umenia, umeleckých stavebných pamiatok a aj ich ochrane. Vedomosti získaval v Ríme a tiež na študijných cestách v Taliansku, Rakúsku (vo Viedni) a v Nemecku. Dejiny a história umenia, archeológia sa stali jeho celoživotnou činnosťou či už ako vedca, vysokoškolského profesora, publicistu. Pôsobil mimo Košíc, no vracal sa do nich. Nielen ako rodák, ale práve týmito aktivitami. Skúmal košický Dóm sv. Alžbety a z toho skúmania vychádzal vo svojich umelecko-historických prácach. Za prvú maďarskú prácu v tomto obore sa pokladá Henszlmannove dielo o košických gotických sakrálnych stavbách. Štúdie o košickom Dóme publikoval v domácich aj zahraničných odborných časopisoch. Bol členom - korešpondentom Maďarskej akadémie vied a neskoršie aj riadnym členom. Prednášal na univerzite v Budapešti, kde bol vedúcim katedry archeológie. Mesto Košice ho vymenovalo za svojho čestného občana. Po jeho smrti (1888) zachovávala jeho pamiatku spomenutá pamätná tabuľa a jeho meno nesie historická spoločnosť v Košiciach.
Nebude zabudnutý
Henszlmann bol známy v zahraničí aj počas svojho života - napr. v Paríži - viac ako v svojej krajine. Zachovalo sa o jeho práci spústa dokumentov, ktoré čakajú na spracovanie, aby sa jeho dielo sprístupnilo verejnosti. Prvým krokom je už v článku M. Sambora (Spustili projekt Sieň slávy mesta Košice) spomenutá výstava o tejto osobnosti a filmový dokument. Obraz o jeho diele podáva publikácie Imre Henszlmann, ktorú v edícii "Zabudnutí Košičania" vydala dvojjazyčne Historická spoločnosť Imricha Henszlmanna. Jej autorom je Juraj Halász a ilustrujú ju dobové snímky. Výstava, filmový dokument i publikácia prišlo vo vhodnom čase - pod vianočný strom mesta a s touto významnou osobnosťou sa v rámci Košických Vianoc môžu ich návštevníci zoznámiť na výstave v historickej radnici na Hlavnej 59 a od januára v predajni kníh Panta rei.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
