V osemdesiatych rokoch hádam nebolo v bývalom Československu človeka, ktorý by neovládal také hity, ako Taliansky muzikál, Maturitné tablo či Mesto snov. A ktorý by nepoznal slávnych spievajúcich súrodencov Hečkovcov.

Lesk osemdesiatych rokov je však už minulosťou a rovnako aj ich hviezdna kariéra. A pre tých, ktorí na ich hity „trsali“ na diskotékach, znie neuveriteľne informácia, že Peter má už 67 rokov a jeho sestra Júlia zajtra oslávi 55. narodeniny.

Spolu s Marikou Gombitovou a Beátou Dubasovou patrila medzi najväčšie hviezdy vtedajšieho slovenského speváckeho neba.

K hudbe ju priviedol starší brat Peter, hoci mali skôr literárne korene.

Z rodiny slávneho spisovateľa

Ich strýko František Hečko bol autorom románu Červené víno, ďalší strýko Blahoslav bol znalec jazykov a prekladateľ a ich otec Víťazoslav pracoval ako redaktor a prekladateľ, popri tom však písal aj básne.

Mali však blízko aj k hudbe a ich mama ako mladá spievala v ochotníckom divadle v operetách.

Zrejme po nej Peter s Júliou zdedili talent. Ich ďalšia sestra umelecké sféry obišla a je angličtinárkou.

Spievala si nad látkami

Keď sa po svete rozmohla Beatles mánia, zasiahla aj Petra. Čím ďalej, tým viac sa popri štúdiu francúzštiny na vysokej škole začal venovať hudbe. Júlia si zvolila Strednú školu umeleckého priemyslu – odbor textilné návrhárstvo

. „Popri tom, ako pracovala s látkami, mala pustený magnetofón a spievala si. Raz som prišiel domov, počúvam, počúvam, ale veď tam znejú dva hlasy: Amii Stewart spievala svoje výšky v pesničke Knock on Wood a k tomu sa pripájal Júliin hlas. Tak som zistil, čo som dovtedy nevedel, že moja sestra má velikánsky dar od Boha. Doviedol som ju do Slovkoncertu k dramaturgovi Pavlovi Danekovi, zaspievala tam a všetci naokolo skoro padli na zadok...“ zaspomínal si Peter na časy, keď objavil sestrin talent.

Pod krídlami brata

Keďže v tom čas už mal o 12 rokov starší Peter svoju kapelu Profily a zožali prvé úspechy s hitom Keď cítiš lásku, vzal k sebe aj Júliu. Tá sa po skončení umeleckej priemyslovky nedostala na Vysokú školu výtvarných umení, a tak sa vybrala študovať filozofiu a teóriu kultúry na Univerzitu Komenského.

Čím ďalej, tým viac si ju však podmaňovala hudba.

Mala obrovský hlasový rozsah a piesne pre ňu okrem brata zložili aj Vašo Patejdl, Július Kinček, Pavol Hammel, Miro Žbirka, Laco Lučenič, Ľuboš Zeman, Daniel Mikletič, Milan Lasica a Kamil Peteraj.

Zlatá lýra

Hečkovci sa presadili predovšetkým vďaka tomu, že Júlia bravúrne zaspievala v roku 1984 na Bratislavskej lýre pieseň Spútaná láskou a vyhrala zlato.

„Bola to tvrdá práca. Nijaká protekcia. Aby tam niekto prišiel, postavil sa pred porotu a zaspieval, nebolo vôbec ľahké. Teraz má možno niekto známosti, začnú ho hrať v rádiách a nemusí ísť až tak s kožou na trh. Myslím si, že vždy to bolo, aj bude ťažké. Každý si musí nájsť svoje cestičky…“ tvrdili súrodenci v jednom z rozhovorov.

Taliansky muzikál

Najznámejšou zo všetkých ich pesničiek je megahit Taliansky muzikál. Hoci sme poriadne nevedeli, čo je „mandžare“, všetci sme si to spievali „mangiare dormire voi, cantare etere“.

„Bola som vtedy zopár ráz v Taliansku a videla som, akí sú tamojší muži blázniví. Povedala som vtedy Ľubošovi Zemanovi, nech o nich napíše nejaký jednoduchý text. A urobil ho geniálne. Tak, ako si ho tá pesnička žiadala,“ prezradila Júlia zaujímavosti o vzniku legendárneho hitu.

Zbožňovala extravaganciu

Hečkovci boli v osemdesiatych rokoch naozajstnými idolmi a Júliu fanúšičky vnímali nielen ako speváčku, ale aj ako módnu ikonu a napodobňovali jej odvážne kreácie.

„Móda ma bavila. Vždy som obdivovala taliansku a francúzsku módu. Páči sa mi extravagantné oblečenie. Veci, čo som vtedy nosievala, boli šité doma alebo som si ich dávala šiť,“ prezradila s odstupom času.

Po revolúcii sa nechytili

Všetko to však trvalo len pár rokov. S Nežnou revolúciou v roku 1989 prišiel aj koniec hviezdnej slávy. S režimom sa zrútil aj celý systém organizácie koncertov, kríza postihla aj omnoho slávnejších interpretov. No kým tí akčnejší sa z toho rýchlo dostali, Hečkovci „vypadli z vlaku“.

Peter sa rozhodol odísť z hudobnej brandže a vrhol sa na podnikanie, ktoré mu však nevyšlo a jeho biznis s automatmi na kávu skrachoval. Aj Júlia totálne zmenila svoj život. Z populárnej speváčky sa stala manželka, mama a tak trochu aj žienka domáca. Všetko spôsobil jeden muž.

Láska z Chopka

V deväťdesiatych rokoch sa s kamarátmi vybrala na lyžovačku do Nízkych Tatier, hoci tento šport v podstate takmer neovládala. Zrejme však zaúradoval osud a ona tam skrátka mala byť. Na Chopku totiž spoznala zaujímavého muža.

Jiří Nečas bol od nej o 16 rokov starší, úspešný ekonóm, pôvodom Čech, no žijúci v zahraničí.

„On ešte v roku 1968 emigroval do Anglicka a potom do Nórska. Po roku 1992 sa rozhodol vrátiť do rodných Čiech, ale keď sme sa zoznámili, absolútne nevedel, kto som. Vravela som mu, že trošku spievam, ale on si asi myslel, že nejaké ľudovky. Až potom zistil, že mám za sebou niekoľko albumov,“ spomína Júlia s úsmevom.

Priority sa zmenili

Za svojho vyvoleného sa vydala v roku 1997. Najskôr spolu veľa cestovali, keďže manžel pracoval pre zahraničné firmy, potom sa usadili v Prahe a Júlii sa narodil vymodlený syn Tomáš. Rola matky sa pre bývalú hviezdu pódií stala najdôležitejšou.

„Vždy som bola rodinný typ a priala som si mať deti,“ skonštatovala a dodala, že spev v podstate vždy brala len ako príjemný koníček. Ako absolventka umeleckej priemyslovky celý život maľovala a výtvarné umenie ju baví stále.

Na výtvarníctvo však celkom neplánuje presedlať. Maľuje pre radosť sebe a svojim blízkym, ktorým obrazy rozdáva. Pred desiatimi rokmi sa s Petrom pokúsili o comeback, Júlia naspievala dvojcédečko, no nevyšlo im to.

„Rádiá do vysielania nenasadili ani jednu novú pesničku. Na plánovanom turné sme tak prestali pracovať,“ skonštatovali súrodenci.

Nič by nemenila

Júlia si však z toho až takú ťažkú hlavu nerobí.

„Spievanie je veľmi fajn, je to moja veľká láska, ale omnoho cennejšia je pre mňa moja rodina, manžel a syn,“ tvrdí mama 12-ročného šibala a dodáva: „Snažím sa tešiť z každého dňa. Z toho, že sme zdraví, aspoň chvíľu šťastní a máme rodinu. Čo sa týka hudobnej brandže, beriem ju s väčším nadhľadom. Vo svojej kariére by som nemenila nič. Len by som chcela mať terajšie skúsenosti. Často sme boli naivní. Teraz sa už človek lepšie orientuje a z mnohých vecí si neláme hlavu ako kedysi. Na druhej strane často na osemdesiate roky nespomínam, žijem prítomnosťou. Ale minulosť považujem za veľmi úspešnú. Mnoho ľudí sa pokúšalo o to, čo som dosiahla a často neboli úspešní ani spolovice. Najviac si cením víťazstvo na Bratislavskej lýre – táto trofej má čestné miesto v obývačke.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.